Zvláštne. Ľudia sa naozaj pozastavujú nad tým, že sa spomedzi toľkých ešte niekde nájde jeden, ktorý vie, čo znamená slušnosť. Pustiť dámu prvú, pozdraviť, odzdraviť, uvoľniť miesto na sedenie niekomu... To sú veci, ktoré sa vidia už len zriedka.
Dnes sa mi stala taká vec. Prišla som poobede do práce, pretože viem, aká je celodenka v netke. Chcela som byť nápomocná, a keďže som zaspala do školy a liečila sa doma, povedala som si, že pôjdem pomôcť do práce. Veď učiť sa dá aj tu, oddychovať taktiež a liečiť.. v podstate aj to. Šéfka odišla naradostnená, že má ešte chvíľku času na návštevu obchodíkov. Po pár minútach prišiel jeden zákazník. Chcel zaplatiť. Jeho slová ma vážne zarazili. Povedal : "Zarátajte mi tam ešte desať korún." Nemo som pozerala, nechápajúc, čo som zabudla prirátať. Pokračoval : "Zarátajte mi ich tam ešte. Tá staršia pani, čo tu robila, mi ráno zle vydala. Ďakujem." Nemala som slov. Poďakovala som sa mu a ešte dlhú chvíľu som nechápala. Už len to, že kvôli desiatim korunám sa ozval. Priznal sa! Stretávame sa tu s ľuďmi, ktorí nezaplatia, utečú alebo sú drzí. No toto sa mi stalo prvý krát. Neviem, či by sa priznal aj pri vyššej sume, ale chcem si myslieť, že áno.
Aké je to ale absurdné, že sa nad tým vôbec pozastavujeme. Keď som to povedala kamarátom, ostali zarazení a krútili hlavou. Boli prekvapení. Rovnako ako ja. Tak by to ale malo byť. Tak to kedysi aj bolo a tak som "zle" vychovaná aj ja. Naivne si myslím, že ešte príde doba, kedy si to ostatní ľudia tiež uvedomia...
